Veľa pekného času na kopaniciach, vianoce ako pred stáročím. Sme trojica. Rada si k nej líham. Veľa času v aute. Cestujeme. V reštauráciách sa správa spoločensky. Nenútene sa prihovára návštevníkom. Nazerá na nich zo svojej "barovej stoličky". Najlepší servis pre batoľatá má IKEA. Prebaľovacia miestnosť s kresielkom pre kompletnú rodinu. pokračovanie článku
keď som kráčala po suchých listoch mala som ťažký krok. Taká pekná jeseň. Niekto odklepol do kočíka popol z cigarety. Popod okná. Popod ich životy v kuchyniach. Návraty domov. Vykladanie nákupov na stôl. Chlieb, maslo, mlieko. Domov v troch chutiach. pokračovanie článku
...boli aj ťažké časy. Koniec-koncov-mohla som si za to sama. Ale o tom teraz nechcem... poviem ti o pekných miestach, chvíľach, jarných večeroch, pondelkoch a stredách, keď som s guľatým bruchom stála v trolejbuse rútiacom sa po kramárskych zákrutách, o príjemných ľuďoch na kurze angličtiny, o vytváraní domova s tebou v sebe, o vytváraní prímorskej atmosféry pre Petra. O bielej knižnici s juhofrancúzskou ilúziou. O dramatických telefonátoch s Pánom Ribičkom. O... pokračovanie článku
Spí. Zavesená v jemne sa pohojdávajúcom plátne. Dych plachý ako malá húsenička. Vzdychá, oddychuje. Dojíma. Plačem. Asi šťastím. Momenty vždy rozvibrujú. Chvejú sa ako Jej vlasy, keď sa nad Ňou skláňam. Jej hebké pohladenia. Náhodné dotyky. Zachytenia mojej pokožky. pokračovanie článku
Metamorfujem na mamu. Podstata materinstva spočíva v jednote. Zosynchronizovali sme sa. Zobúdzame sa, plačeme, smejeme sa. Napodobňujeme sa. Môj slovník sa zjednodušil, Jej sa obohacuje. Krehká teplučká bytosť a jej dych. Vône mlieka a kebabu z nás oboch. pokračovanie článku
dni vyšliapané cesty v tráve
vedú nevidúcich pokračovanie článku
prejav minimálny
vnemy tiež takisto pohyby akcia reakcia
súvisíme s rastom aragonitových kvetov
od žalúdka cez pažerák pokračovanie článku
Vlastne mi to nedochádza. Zpod bielej háčkovanej prikrývky vystrkuje nohu. Smotanovú, s jemnými tmavými chĺpkami. Takú do dlane. pokračovanie článku
smiech je prechodníkom úzkosti
vždy si na to spomeniem keď na mňa čudne pozeráš pokračovanie článku
zobrali sme len varič, dvojplatničku, kávu, keksy a rezance na zaliatie, pokračovanie článku
najprv to bola pýcha čo ma vzdialila od podstaty, potom zlosť a bezmocnosť v nemocnici, a nakoniec nezmierenie. so stratou dieťaťa. s tým, že som sa ako vydatá zaľúbila do iného muža. pokračovanie článku
Keď sú dni plné protikladov, najradšej si ľahnem a ľutujem sa. Dni plné protikladov znamenajú, že okolnosti bojujú proti prípadným kladným zhodám. Alebo... pokračovanie článku
Ležala som na ruskej posteli, ktorú vyniesol, aby sme na nej pili kávu a žmúrili do slnka. pokračovanie článku
...klop... klop .. krok .. krok .. klop pokračovanie článku
Bolo to tuším v piatom obvode pokračovanie článku
ticho pokračovanie článku
Na nohách pokračovanie článku
Je už čas prestať sa búriť? pokračovanie článku
Nechcem pripustiť, aby sa jar stala klišé. Je to momentovka. Kontinuálne plynutie záberov a flešbekov. pokračovanie článku
Od piatku som uštrikovala tri metre šálu a štyri čiapky. Použila som skoro všetky vlny z čias ferencjožku a kráľovnej osterajchu. Nech tam netuchnú v igelitke s logom lego. pokračovanie článku
po schodoch hore pokračovanie článku
po schodoch dolu pokračovanie článku
Chcela som napísať o bielej. O snehu na kabáte, baretke, ktorú som nechala u Nej v aute. O nočnom pohľade hore. Že som kráčala so zaklonenou hlavou a snehové vločky nepadali ale stúpali. A na Medenej som sa šmykla a spadla na bielej čiare ako ožran. Na bielej čiare. Ľahkosť. A možno trochu eufórie. Chcela som niečo o poviedke, ktorá rastie ako dieťa v bruchu. Vysáva zo mňa živiny. pokračovanie článku
nech to trvá tak dlho ako cesta vlakom Bratislava-Zvolen pískanie v trubiciach neónov pokračovanie článku
„Myslíš, že keď sa niečo dlhodobo nehýbe, nie je niečo v poriadku?" spýtala som sa s hlavou opretou o toho druhého. „Myslíš, že to niečo v neporiadku je mŕtve?" pozrela som na toho druhého zospodu. pokračovanie článku
Ráno bolo duchaplne obyčajné. Zobudila som sa na budík. A chvíľu ležala na boku. Radiátor mi zohrieval kolená trčiace z pod paplóna. A aj za chrbtom som mala teplo. Dívala som sa cez okno von. Na obnažené konáre stromu siahajúceho až po štvrté poschodie. Prišlo mi to úplne samozrejmé a surrealistická fantázia, ako sa mi zadrapia do kolien ma neudivila, naopak - pousmiala som sa. pokračovanie článku
Oslava života, ktorá za posledných 700 dní absentuje. Príchod - odchod. Sneh. Lupene. Bzučanie. Hrach. More. Čajky. Černice. Jablká. Šuchotanie. Hnednem - blednem. Opadávam. pokračovanie článku
Sú to dva roky od môjho prvého panického ataku, a dva a pol roka od vtedy ako nám zomrel malý jednodňový chlapček. Myslím, že vtedy niekedy som začala blúdiť. Pred tými dvoma rokmi. Pretrhla som intimitu, dôvernosť. Psiu vernosť. Lesknúcimi očami som naňho hľadela každý deň. Od rána, až po zhasnutie lampy. Potom som hľadela do tmy. Plakala a zlostila sa, že mi nevie pomôcť. Že nevie odohnať to hlboké ticho vo mne. pokračovanie článku
vo farbách. v obrazoch. v hudbe. poeticky. krehko.
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
