Obchodík ktorý voňal

Autor: Denisa Hájková | 16.10.2012 o 15:36 | (upravené 16.10.2012 o 16:11) Karma článku: 3,64 | Prečítané:  393x

Nechcem, aby táto chvíľa trvala večne, potom by nemohli prísť iné, ešte krajšie. / voľne citovaný výrok  Jakuba z Neba /

 

Pred rokmi som chodila stopnúť čas do Twiggi, dvojobchodu na Klariskej. Bolo tam veľa všakovakých drobností, z ktorých som nechcela vlastne vôbec nič. Chodila som tam dýchať, zastaviť sa. Hľadieť. Tušila som v tejto pozastavenej chvíľke budúcnosť. Že ju vedome nasajem do podvedomia a pomaly budem vydychovať vo forme obklopenia svojho bytu, a niečo viac. Jeho atmosfére. Teraz ma už návšteva toho obchodíku až tak neberie. Je to nostalgia, spomienka, oblak ktorý prší.

Pred rokmi a pozvoľna tridsať rokov ma stále rozochvieva Perinbaba. Pred rokmi som sedela v kine s mojou detskou platonickou láskou na jednej stoličke a vdychovala jeho cesnakový dych. Heurééééééééka. Bolo to školské predstavenie, a ja som mala to šťastie sedieť s ním tak blízko. Neviem či to nebolo mojím akože náhodným pričinením, ale teraz a aj vtedy to vlastne bolo celkom jedno. Perinbaba ma vtiahla tak, že som naozaj iba sekundárne vnímala moju lásku len cez jeho dych. Sedela som fascinovaná výpravou, hudbou, kostýmami, a všetkými tými rekvizitami čo sa tam mihlali, blýskali a poletovali. A všadeprítomný motív páslodievčapávy vo všakovakých formách. Tam sa mi pred rokmi zastavil na chvíľu čas, aby som mohla vdýchnuť okrem cesnakového dychu mojej lásky aj jakubiskovskú atmosféru a hapkovskú všadeprítomnosť s ťapákovskými prvkami folkóru. Eklektizmus. Po čase, bez ktorého by nebolo Teraz a čarovný moment by sa únavne cyklil Večne, sa ten eklektizmus vyplavuje do nášho bytu. Som tým fascinovaná stále nanovo. Pohyb a prepojenie s momentom, ktorý sa kedysi dávno na chvíľku zastavil aby mohol naakumulovať niečo, čo sa tak akurát vyplavuje v čase a priestore.

Inak to tu vyzerá ako po výbuchu, rozhádzané hračky, svetre prevesené cez operadlá fotelky. Segmenty starého počítača, pc myš ako auto čo sa ťahá za sebou. V rúre - druhá šanca pre hokajdó. Pri prvom pokuse sa spálil plech s táckou, ktoré som zabudla pred pečením vybrať, a pravdupovediac, bola presolená. Dieťa spí, bublinkuje jej v nose. Posledná fáza nádchy. Jej vek a vdorovitosť tie sople udržujú uzavreté v dutinách. A môj nos je plný herpesov, aj na povrchu sa niečo podobné objavuje, takisto sa mi naliala horná pera. Obe sa nachádzame vo vákuovitom štádiu konca choroby, keď nie je ešte celkom dobre a pohodlne, ale konco-chorobová eufória z úľavy to kompenzuje.

Pohľady z vnútra a pohľady zvonku. Rovnováha, aby sa udržal humor a možno aj to čaro.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Taliani hlasujú v referende o ústavnej reforme

Výsledok hlasovania rozhodne o budúcnosti premiéra Renziho.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.


Už ste čítali?