vzdušné bozky

Autor: Denisa Hájková | 22.8.2011 o 11:06 | (upravené 27.9.2011 o 12:55) Karma článku: 6,12 | Prečítané:  965x

Metamorfujem na mamu. Podstata materinstva spočíva v jednote. Zosynchronizovali sme sa. Zobúdzame sa, plačeme, smejeme sa. Napodobňujeme sa. Môj slovník sa zjednodušil, Jej sa obohacuje. Krehká teplučká bytosť a jej dych. Vône mlieka a kebabu z nás oboch.

Včera sme boli na malej plážičke pri vode. Obsadili sme si miesto pod stromom. Po nás prišli tri páry s deťmi. Matky deti povyzliekali, a pokládli na prebaĺovacie podložky, na brušká. V jednom kuse sa im prihovárali, a keď nie im, rozoberali stravovacie a vyprázdňovacie návyky svojich detí medzi sebou. Nezáležalo im, na ich tehotenstvom a materstvom zmäknutých postavách. Reč bola o mastičkách na zadočky, príkrmoch, a pretrvávajúcom kojení. Boli tam aj muži. Muži tak zvláštne zženštilí, muži na inej koľaji. Vláčni, bledí, smutno-jemní, prehadzujúci si biele batolivé telíčka na hrudi. Neženské ženy. Nemužní muži. Matky a otcovia.

Ležala som od dieťaťa asi meter ďaleko. Opaľovala som sa. Pripadala som si nezdravá. Odkysličená. Lepkavá od mlieka a spotená od kontaktu mojej a detskej teplej pokožky. Potrebovala som telesný odstup. Dieťa sedelo v autosedačke a sledovalo okolie, stromy, tiene, ľudí. Keď sa Jej niečo znepáčilo, venoval sa Jej ocko. Cítila som Ju. Počula som Ju. Pokoj a jednota. Tak ako sa správam k sebe, tak sa správam k Nej. Snažím sa byť poctivejšia. Pozornejšia. Spomaliť. Dieťa je môj učiteľ. Guru.

Neplánujem „plávanie s bábätkami", šetríme peniaze na dovolenku. Vziať dieťa so sebou k moru. Veľa vidieť, veľa farieb, nových tvarov, iná hudba, cesta autom, odpočívadlá, odmórište, keď bude plakať pohladkám ju po brušku, položím jej dlaň na čielko. Zaviniem do plienočky. Možno bude obytný príves s gaučíkom na odpočinok, malým drezom, dvojplatničkou. Útulnosť, budeme si blízki. Skromní. Budeme patriť len jej. Kruh. Zvuk mora, tieň borovíc a vôňa živice. Vnemy.

Nebudí sa obklopená mackom Pú a jeho družinou. To sme Jej nedopriali, nepripravili. Obklopili sme Ju lacnou bielou bielizňou, obliekame Ju do dupačiek z druhej ruky. Hovoríme, že dieťa nemá estetické nároky. Že zrejme potrebuje naše dlane. Jednu zvonkohru. A plienočku k líčku.

Chcem byť pekná mama. Zdravá. Cítiaca sa zdravo. Mať farbu. Priestor. Potrebujem posieľať vzdušné bozky. Nech letia... nech sú prijaté Jej úsmevom.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Lipšicova advokátka: S takým postupom prokuratúry som sa ešte nestretla

Exposlanec zrazil 72-ročného chodca v septembri. Hrozí mu za to trest na dva až päť rokov väzenia.

KOMENTÁRE

Keď sa z nájomného vraha stane Superstar

Scény pri prepustení Kajínka pripomínali skôr rockový koncert.

KOMENTÁRE

Manchester: ako obmedziť dodávky kyslíka islamskému teroru

Svet niekdy nebol bezpečné miesto.


Už ste čítali?